Vedecké dôkazy o klimatickej zmene sú stále jasnejšie – pribúdajú extrémne javy ako vlny horúčav, prívalové dažde, sucho, lesné požiare a tropické cyklóny. Aj na Slovensku už zažívame niektoré z týchto klimatických javov, avšak ako uviedol klimatológ Jozef Pecho v článku pre aktuality.sk*, medzi Slovákmi vládne ešte „falošný pocit bezpečia“. Slováci nepociťujú nedostatok potravín ani vody, ako už v súčasnosti zažívajú predovšetkým chudobné krajiny juhu. Dosiahnutím oteplenia o 1,5 °C v porovnaní s predpriemyselným obdobím (v súčasnosti sme dosiahli zvýšenie o 1,1 °C) sa uvedené extrémne javy zintenzívnia a prípadné ďalšie otepľovanie by však už malo dramatický vplyv aj na naše zdravie, biosféru, potravinovú bezpečnosť a globálnu ekonomiku.

Podporovatelia spaľovní odpadov, ako zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov, veľmi radi zdôrazňujú fakt, že v súčasnej energetickej kríze odpad nadobúda oveľa väčšiu hodnotu ako energetický nosič a že je možné ním túto krízu riešiť. Pozrime sa však bližšie na energetickú účinnosť spaľovní v EÚ – ako sú teda prínosné pre dodávanie tepla a elektriny a s akým environmentálnym dopadom.

V súčasnosti si stále viac ľudí uvedomuje existenciu klimatickej a environmentálnej krízy a ich dopadu na životné prostredie a naše životy. Títo ľudia potom hľadajú a zavádzajú do praxe udržateľnejšie riešenia v rámci svojich pracovných kompetencií, ale aj osobného života. Pri svojich rozhodnutiach sú ochotní preferovať environmentálne priaznivejšie riešenia a produkty a dokonca si za ne aj priplatiť.

Vplyv ftalátov na ľudské zdravie bol predmetom viacerých výskumov, ktoré potvrdili ich škodlivosť. Niekoľko štúdií identifikovalo väčšie riziko vzniku fibroidov – nezhubných nádorov maternice žien, ktoré sú vystavené ftalátom.

V minulom článku sme si predstavili „obehové hospodárstvo“ ako alternatívu k „lineárnemu hospodárstvu“  a  ako nevyhnutnosť cesty pre záchranu udržateľnosti života na našej Zemi. Tiež sme si vysvetlili, že energetické zhodnotenie odpadov sa podľa hierarchie odpadového hospodárstva nachádza na predposlednej priečke a nemalo by byť súčasťou riešenia smerom k obehovému hospodárstvu a už vôbec nie na ceste k udržateľnému hospodárstvu.

Problém s nadprodukciou plastov, ako aj neúmerným množstvom plastového odpadu, začala Európska únia riešiť pred niekoľkými rokmi. Na Slovensku už jeden rok platí legislatívne opatrenie transponované z európskej smernice o zákaze jednorazových plastov, ako sú slamky, jednorazový príbor, taniere, polystyrénové obaly na jedlá a nápoje.

Veľkým nebezpečenstvom vyplývajúcim z prevádzky spaľovní sú možné havárie. Vzhľadom na povahu a množstvo odpadov, ktoré má byť spaľované a s ktorým je v areáli spaľovní manipulované, môžu mať havárie obrovský dopad na okolie prevádzok, a to tak na zdravie obyvateľov, ako aj na ekologickú stabilitu životného prostredia.

Aj 30 rokov po nadobudnutí platnosti „Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy“ je Európska únia ešte stále odkázaná na dodávky energie z fosílnych palív. Prechodu do uhlíkovo neutrálnej budúcnosti mal napomáhať aj zemný plyn. Postupné ukončenie výroby tepla na báze uhlia a jeho nahradenie plynom tak bolo cestou k znižovaniu emisií skleníkových plynov, ale nie cestou ich odstránenia. Zemný plyn je v podstate fosílnym palivom a jeho spotrebu je potrebné rázne znížiť nielen kvôli jeho enormnému zdraženiu, ale aj kvôli zastaveniu rýchleho postupu klimatickej krízy.

Spaľovne odpadov patria medzi veľké zdroje znečisťovania ovzdušia vzhľadom na to, že do ovzdušia vypúšťajú veľké množstvo spalín, ktoré obsahujú rôzne znečisťujúce látky, vrátane malých množstiev veľmi nebezpečných dioxínov a furánov. Bežný človek pri predstave spaľovne odpadov si teda myslí, že jej problém spočíva len v tom, aké znečisťujúce látky vychádzajú z komína.